Төрийн байгууллагуудын хооронд мэдээлэл солилцоход хаягийн гүйцэтгэх үүрэг (олон улсын туршлага болон манай улсын өнөөгийн байдал)
Зохиогчийн тухай
Н.Сэлэнгэ, докторант
Хураангуй
Эх сурвалжийн жагсаалт
•ЗГ-ын, 280 дугаар тогтоол. (2013). Гудамж зам талбай, үл хөдлөх хөрөнгийг хаягжуулах журам.
•ЗГ-ын 78-р тогтоол. (2008). Монгол улсад бүртгэл мэдээллийн нэгдсэн тогтолцоог бий болгох үндэсний хөтөлбөр.
•СХЗТ. (2016). Нэгдсэн хаягжилт. Хаягийн бичвэрт тавигдах шаардлага MNS 6275:2016. Улаанбаатар: Стандартчилал хэмжил зүйн төв.
•Coetzee S.M., Cooper А.К. (2007a). The value of address to the economy, society and governance a South African perspective. The 45th Annual Conference ofUrban and Regional Information System Association. Washington DC.
•Coetzee S.M., Cooper A.K. (2007b). What is an address in South Africa? South African journal ofScience, 449-458.
•INSPIRE. (2014). D2.8.I.5 Data Specification on Addresses - Technical Guidelines.
•Lilian S.C., P.-C. Y. (2002). An Addressing Model for Three-Dimensional City Properties in Hong Hong. URISA, 39-45.
•Lind M. (2007). Benefit of common address reference data. URISA. Washington DC.
•Lind M. (2008). Addresses as an infrastructure component-Danish experience and perspectives. ISO Workshop on address related standards, (94- 102). Copenhagen. Lind M. (2013). The Danish Address Program.
•UPU. (2009). Addressing the world- An address for everyone. Switzerland.
•UPU. (2012). Addressing the world-An address for everyone, The white paper. Switzerland.
•Yildirim V, Y. T. (2002). An Address Based Information System Design and Application. International Symposium on GIS. Stambul.
•Yildirim V., Y. T. (2014). Turkish street addressing system and geocoding challenges. Institute of Civil Engineering, 1-8.